Ak ste do teraz ešte nevedeli, tak aj známy a obľubený športový redaktor Marek Marušiak kedysi obliekal dres HK Ružinov 👑 a tak sme sa raozhodli, že mu položíme pár otázok o jeho čase v Ružinove, jeho zaujímavej práci…. Ďakujeme za super rozhovor Marek👌

 

Nedávno ste sa vrátili z MS U20 z Kanady.Ako hodnotíte naše umiestnenie / hru?

Jednoducho povedané: naši juniori nevyhoreli ani neprekvapili. Ôsme miesto som očakával aj pred turnajom. Hoci mi viacero hráčov v rozhovoroch hovorilo aj o medailových ambíciách, kvalita bola s výnimkou Kazachstanu vždy na strane súpera. Je pravda, že som očakával trochu viac od našich útočníkov, keďže veľa z nich patrí k najproduktívnejším hráčom svojich tímov v kvalitných ligách. Treba však priznať, že budúci rok v Česku budú určite očakávania skromnejšie, keďže hráči ročníka 2000 sú aj podľa viacerých odborníkov na tom kvalitou horšie ako tí, ktorí hrali na posledných MS.

 

Ktorí hráči sa Vám páčili zo slovenského tímu najviac?

Najväčší dojem na mňa spravil jednoznačne Adam Liška. Je vidieť, že hrá mužský hokej, nehovoriac o tom, že to hrá v druhej najlepšej lige sveta KHL. Hoci sa nej Slovanu nedarí, Adamovi to nesmierne pomohlo. Je nepochybne výborný korčuliar so skvelou technikou. Veľmi sa mi páči to, ako sa v zlomku sekundy dokáže rozhodnúť, čo urobí s pukom. Vie kedy má puk potiahnuť, naopak vo chvíli, keď je „cesta zarúbaná“, vie nájsť spoluhráča prihrávkou prípadne nahodením. Okrem toho musím vyzdvihnúť aj jeho správanie mimo ľadu. Skromný a slušný chlapec, avšak so zdravým sebavedomým. Som presvedčený, že bude v krátkom čase oporou nielen juniorskej ale aj mužskej reprezentácie. O to viac ma teší, že je odchovancom Ružinova.

 

Preco ste sa rozhodli v detstve hrávať hokej?

K hokeju som prišiel náhodou. Začínal som s gymnastikou, ale vždy som chcel hrať futbal. Až ma raz na verejnom korčuľovaní na Slovane zastavil tréner Anton Zmajkovič, a spýtal sa ma, či nechcem vyskúšať prísť na hokejový tréning. Spomínam si, že mi povedal, že bude v stredu o pol šiestej. Tak som celý natešený vstal o štvrtej ráno, zobudil otca, utekali sme na štadión, kde sme zistili, že tréning je až poobede. Bol som druhák na základnej škole. Na tréningu som bol najhorší, tak ma preradili na tréningy k škôlkarom. No a tak bol hokej mojou každodennou súčasťou najbližších 11 rokov, pričom väčšinu som strávil práve v Ružinove. A tak sa aj cítim, ako odchovanec Ružinova!

 

Aké bolo v minulosti vaše obľúbene cvičenie na tréningu? A naopak, ktoré ste mali radi najmenej?

Najradšej som mal kombinačné cvičenia 3 na 1 alebo 3 na 2. Hokej je kolektívny šport a práve pri týchto cvičeniach sa ukázalo, ako vieme prekonať obranu ako kolektív. Na druhej strane som tak ako väčšina hráčov neznášal korčuliarske cvičenia bez puku. Najhoršie bolo asi prekladanie okolo kruhov. Ale je mi jasné, že bez toho sa hokej hrať nedá. Teraz viem, že je to potrebné a mal som sa na to ešte viac sústrediť. J

 

Na čo najradšej spomínate, keď myslíte na HK Ružinov? Spomínate si na vašich trénerov? Ktorého ste mali najradšej?

Najradšej spomínam na turnaje. V dlhodobej sezóne sme my ako ročník nikdy nebojovali o titul, a tak každý turnaj bol pre nás ako také malé majstrovstvá sveta. Bavilo ma predovšetkým to, akú dôležitosť sme pripisovali každému zápasu, každý z piatich či šiestich na turnaji bol akoby najdôležitejší duel našej kariéry. A niektoré sme aj povyhrávali, doteraz mi cinkajú v izbe nejaké zlaté medaily. Ak sa pýtate na trénerov, pamätám si každého jedného. Najradšej spomínam na Štefana Megu, ktorý ma trénoval v 7.ročníku. Mal som ho rád najmä preto, že ma naučil mnoho fígľov, ktoré využívam doteraz. Hrať pod ním bola veľká zábava, a zároveň to bola moja najúspešnejšia hokejová sezóna.

 

Máte aj nejaké vtipné alebo smutné zážitky (ako napr. zranenia)?

Vtipných zážitkov bolo naozaj mnoho, tie sa ale z kabíny nevynášajúJ Na druhej strane ak hovoríme o tých smutnejších, tak zranenia patria k hokeju. Mal som otras mozgu, prasknutú kostrč a priehlavok či dvakrát zlomenú roku. Ale to ma nikdy nezastavilo. Ten najsmutnejší zážitok si budem pamätať asi navždy. Bolo to 13.12.2008 – deň keď som skončil s hokejom. Hrali sme na Slovane, proti klubu, kde som sa vždy chcel vytiahnuť. Prišla celá rodina, cítil som sa dobre a nabudený. No do zápasu som zasiahol iba keď som si išiel odpykať trest za hráčsku lavicu. Na ľade som tak strávil asi tri sekundy, kým som prekorčuľoval späť na striedačku. Bol to pre mňa zlomový moment v živote, keď som si definitívne potvrdil, že hokejista nebudem a je čas vyskúšať niečo nové. S odstupom času moje rozhodnutie neľutujem hoci hokej milujem a navždy budem.

 

 

Stretávate sa ešte s niektorými bývalými spoluhračmi?

Cesty mojich bývalých spoluhráčov sa postupne rozišli, občas sa s niektorými stretnem aj mimo ľadu. Momentálne sa najčastejšie stretávame ako protihráči v amatérskej lige, vždy sa nejako podoťahujeme a pospomíname na staré časy.

 

Vieme, že doteraz hrávate hokej: za ktorý tím a hrá s vami aj niekto bývalých spoluhráčov z HK Ružinov?

Áno, práve môj spoluhráč z detstva Palo Slivka mi povedal, že sa hrá akási Ružinovská amatérska hokejová liga. Ihneď som siahol po možnosti zasa si zahrať o niečo. Dovtedy som sa išiel doslova iba vypotiť na partičkách, no i tam nerád prehrávam J V RAHL je kopa Ružinovčanov. Ja hrám aktuálne za tím Devils, kam ma dotiahol bývalý spoluhráč z dorastu Mišo Tonhauser, ale asi sa mu nepáčili moje prihrávky tak odišiel ku konkurencii J V lige hrajú aj moji bývalí tréneri, Milan Hanzel, Milan Novosedlík či Miro Pištek. S Hanzim som si zahral v jednom tíme aj na all star game a bol to zážitok.

 

Ako ste sa dostali k práci športového novinára?

Prvý krát som k tejto práci pričuchol už v 17tich rokoch počas štúdia na gymnáziu. V Slovenskej televízii som vypomáhal počas ZOH vo Vancouveri. Môj jasný cieľ bol dostať sa na žurnalistiku na Univerzite Komenského. To sa mi podarilo. Lenže štúdium takejto školy bez praxe je zbytočné, takže som sa opäť vrátil do STV, avšak o dvere vedľa, do spravodajstva. Po rokoch presviedčania som sa opäť dostal tam, kde sa cítim doma, a teda do športovej redakcie.

 

To, že sa vyznáte a komentujete každý zápas s vášňou vidíme.. ale pomáha Vám to, že hrávate hokej aj v tom, že máte lepšie kontakty alebo že Vám hráči/ tréneri dajú radšej rozhovor?

Myslím, že väčšina respondentov vie vycítiť, či sa novinár v danej oblasti vyzná alebo nie. Potom je tá spolupráca omnoho jednoduchšia. Dobré kontakty sú tiež určite dôležité, hráč či tréner sa vždy otvorí viac novinárovi, ktorého pozná. Blízke vzťahy by sa však nemali zneužívať, vždy sa snažím pracovať objektívne. Ak je niečo dobré, pochválme to, ak nie, nebojme sa klásť aj nepríjemné otázky.

 

 

Spomíname si, že ste boli výborný redaktor aj pre ine témy ako napr. politiku.Plánujete sa vrátiť aj k iným témam alebo chcete zostať pri športe? Ak áno, prečo? Čo máte na svojej práci najradšej?

V spravodajstve RTVS som bol takmer 5 rokov. Bola to výborná skúsenosť, o tom niet pochýb, ale politika, ekonomika či súdnictvo neboli pre mňa to pravé. Samozrejme natrafil som aj na zaujímavé témy, no väčšinu z nich som bral ako povinnú jazdu bez dávky emócie, a to mi chýbalo najviac. Pozíciu v športe by som v súčasnosti určite nemenil. Na tejto práci mám rád to, že som priamo na miestach, kde sa niečo deje. Udalosti, ktoré sledujú vo svete milióny divákov, a ja som toho súčasťou. Som vďačný za šancu, ktorú sa snažím využívať deň čo deň. Byť blízko športovcov a cítiť bezprostrednú reakciu ich radosti alebo smútku je naozaj na nezaplatenie.

 

Máte nejaký tip pre našich chlapcov?

Mám dve rady. Dôležité je mať vždy nejaký cieľ, pokojne aj viacero. To, aký má ten cieľ byť, musí každý hráč zistiť v konečnom dôsledku sám. Ak sa podarí si ten cieľ splniť, treba ho posunúť ďalej. Druhá rada je podľa mňa rovnako dôležitá. V kolektívoch bývajú rôzni hráči, niektorí drú, majú svoje ciele a sny, no nájdu sa i takí, ktorí športujú možno iba preto, že to chcú ich rodičia. Je dôležité držať sa tých sebavedomých, snažiť sa ich férovo prekonať a byť lepší ako oni. Len tak sa dá niečo dosiahnuť. Mať za vzor a prispôsobiť sa lajdákom, je zlá cesta.